pondelok 27. apríla 2015

Aj Vám sa vidí, že moletky sú najčudnejšie oblečené ženy?

Sedela som ktorýsi deň na lavičke, priamo na námestí, a nedalo sa nevšimnúť si to. Štíhle dámy sa ničím od seba nelíšili a, až na vzácne výnimky, splývali s davom. Nie však moletky. Roztriedila som si ich do niekoľkých kategórií. 

Chce sa prepadnúť pod zem. Prvou skupinou sú tie, ktoré, keď majú vyjsť medzi ľudí, sa chcú prepadnúť pod zem. Keďže medzi ľudí ísť musia a prepadnúť sa pod zem nedá, riešia to oblečením: Nič moderné, nič farebné, nič originálne, nič nápadité... a čím menej z toho, tým viac podľa ich mienky uniknú odsudzujúcim pohľadom štíhlych. 
 
Čože už ja vo svojom veku potrebujem? S pribúdajúcim vekom sa túžba skryť pod zem oslabuje.
Neoslabuje sa však zvyk obliekať sa nenápadne, bezfarebne a nudne. Takéto panie rady hovoria: Čože už ja v mojom veku potrebujem? - a vyťahujú zo skrine pradávne a nemoderné kusy hábov. Ak aj na seba kúpia nejaký nový kúsok, určite je to šedý kostým s hladkou sukňou hlboko pod kolená. Lebo vraj: musíme sa obliekať primerane veku. A ja sa pýtam: Akému veku?  Stotožniť sa s obdobím, keď mala naša mamka toľko rokov, ako my teraz? Vrátiť sa do minulého storočia? Naozaj si, vážená pani, myslíte, že červená farba alebo módny trend sú vašej cnosti neprístojné? Alebo ste, jednoducho, kdesi cestou v čase duševne ustrnuli a nepripustíte, že sa dá aj inakšie.

Hocičo, ale za babku! Ďalšou skupinou sú dámy, ktoré napriek širšej postave nahádžu na seba hocičo. Vetrovku a rífle po dospelom synovi, štrikovaný sveter zo sekáča, krikľavú blúzu z výpredaja. V takom oblečení by si pokazila reputáciu aj osemnásťročná veľkosť 36-ka, nieto štyridsať ročná mamina. Sú presvedčené, že je úplne jedno, čo si oblečú, veď aj tak nemôžu vyzerať dobre, tak nech je to aspoň lacno.

Nemám si čo obliecť! Táto žena je postrachom každej domácnosti, kamarátok, predavačiek a možno aj úradov. Má niekoľko skríň, napchatých oblečením do prasknutia, ale od samého rána až do neskorého večera sú všetci okolo nej v strese, lebo:
  • v obchodoch pre moletky nič nedostať,
  • návrhári a výrobcovia sa venujú len štíhlym a na moletky si spomenú len vtedy, ak potrebujú zužitkovať zvyšky škaredých látok,
  • všetky predavačky sú protivne štíhle a ničomu nerozumejú,
  • modelky sú anorektičky vyprodukované úchylnými návrhármi (mužmi) módy.
Zamaskovaná do poslednej bodky. Podriadi tomu všetky svoje myšlienky a činy. Ak nenájde vhodné tričko, blúzku, vestu, svetrík (čokoľvek), ktoré zmiernia plus size poprsie, zmešká radšej vlak, autobus, divadlo, koncert. Radšej na rande nepríde, akoby riskovala, že sako vhodného strihu jej nebude maskovať kyprejšie boky. 
 
Čím viacej kíl, tým väčší a nápadnejší vzor. Tento typ spoľahlivo siaha po nápadných až krikľavých vzoroch a farbách. Odeje sa do nich celá. Na prvý pohľad by sme to hodnotili ako úkaz vhodný pre psychológa, ale nemýľme sa. Toto je konečne skupina, ktorá je sebavedomá, odvážna a celému svetu odkazuje: Kašlem na vaše pravidlá, oblečiem si to, v čom budem svoju odvahu a sebavedomie demonštrovať a v čom sa dobre cítim. Niekedy však tie pravidlá ignoruje až príliš okato.

Krásna v každej veľkosti. Nuž, a cez rôzne kombinácie vyššie spomenutých kategórií sa dostávame k tej, ktorá nič z uvedeného nepácha. Moletka, ktorá sa nekonfrontuje s postavou Twigy a ostatných vešiakov na módnych mólach, napospol dievčat a žien s výzorom i váhou dieťaťa. Nežije len preto, aby vyzerala podľa módnych časopisov a nemala ani gram prirodzeného tuku.
Radosť pozrieť, lebo sa nepovažuje za ženu mimo normy (ako sa nám to snažia nahovoriť ambulancie zdravej výživy a rôzni dietológovia ). Jednoducho vie, že nie je tučná, iba širšie stavaná. Pekne oblečená, príjemná.
Takýchto dám sa premlelo po námestí dosť, ba viac, než som čakala. 
 
Ku ktorej skupine, milé moletky, patríte?

Veď načo nám je a ktorej z nás prospeje každodenné vystresované peklo pri pohľade do zrkadla? Nie, nenavádzam vás na prejedanie sa! Veď to ani nerobíte. Ale život si treba užívať v každej veľkosti a krásne by sme mali byť tiež v každej veľkosti. Túto vetu som nevymyslela ja, iba sa s ňou absolútne stotožňujem. 


4 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Trefne napísané. Mňa vytáča najmä kategória Hocičo, ale za babku. Na rozdiel od autorky si myslím, že táto kategória u moletiek prevažuje. Ulice sú plné "širších" žien, napchatých v rífľoch a hrubých svetroch alebo mikinách. Kde sa podela elegancia?

Anonymný povedal(a)...

Ja zase vídam moletky v obtiahnutých legínach a tesných tričkách. V lete. Lepšia je cez to blúzka, keď už tie legíny musia. Chápem, že sa chcú odlíšiť od staršej generácie, ale boli by aj lepšie spôsoby na odlíšenie sa.

Evik povedal(a)...

v tomto by som zadefinovala tzv. "pneumatické moletky" alebo "Michelinky" - nosia toto zásadne obtiahnuté tričká a nohavice či sukne bokovky o dve čísla menšie, cez ktoré im prekypujú tukové pneumatiky, obvykle s podprsenkami zarezávaujúcimi sa všade, vytvárajúce ďalšie pneumatiky.

Unknown povedal(a)...

Mňa zasa vytáčajú obchody, ktoré ponúkajú stále a dookola farebné a strihom podobné tuniky. Tuším, že je to poľská produkcia. Každá staršia seniorka má takú tuniku, asi ich vyrábajú práve kvôli babkám. Je to síce lepšie, než rífle a sveter pod krk, ale pôsobia už tak prežito, že pohľad na ne ma až striasa.